PROFIL KANCELÁRIE MEDIÁCIA KONTAKT
SK ENG
Záhradnícka 64, 821 08 Bratislava
Slovenská republika
tel./fax: +421 2 / 55 42 31 97
mobil: +421 / 903 423 224
dma@martinkovalawfirm.com

Viac o mediácii na Slovensku

Pár slov na úvod

Rýchly spád života prináša so sebou množstvo väčších i menších problémov, ktoré treba riešiť pružne a promptne. Problémy, ktoré neriešime vôbec alebo ich riešenie trvá dlhšie, zbytočne zaťažujú našu myseľ. Nejde však iba o dĺžku trvania riešenia daného problému, je podstatné, aby sme vedeli selektovať veci dôležité od tých menej dôležitejších, veci naliehavé od tých menej naliehavejších a takisto ohodnotiť možný výsledok riešenia problému v závislosti od použitia jedného zo spôsobov riešenia. Kedysi sme k problémom pristupovali viac staticky – dnes nás život núti byť po každej stránke tvorivejší a takto pristupujeme i ku každodennej realite v situáciách, ktoré obsahujú znaky nesúladu až konfliktu. Najkrajnejšou alternatívou riešenia sporov sú súdy, prípadne arbitráž, tieto inštitúcie by sa však mali využívať naozaj v tých krajných prípadoch. Vyžadujú čas, formalizovaný postup, financie, energiu, skrátka zaťažujú. Moderný spôsob života nevyhnutne priťahuje potrebu pružných mechanizmov, ktoré umožňujú zvládať problémy časovo nenáročne, citlivo a za prijateľnú cenu. Náš pohľad už nie je statický, starostlivo zvažujeme čas, náklady, kultivovanosť riešenia, možné výsledky, t. j. všetky pozitíva a negatíva, ale i výhľady do budúcnosti. Vieme, že všetko má svoju hodnotu a že zdanlivá výhra v rovine formálneho autoritatívneho rozhodnutia ešte nemusí byť skutočná výhra v celej svojej podstate a v celom svojom kontexte.
Jednou z alternatív, ako sa postaviť k problémovej situácii so snahou zvládnuť ju k spokojnosti všetkých zainteresovaných strán, je mediácia.

Mediácia na Slovensku

V posledných rokoch sa i na Slovensku začalo čoraz častejšie objavovať slovo mediácia, ktorá sa využíva v určitých krajinách ako jeden z viacerých spôsobov riešenia sporov.
Konflikt je dynamický proces, a preto nie je jednoduché ho zvládnuť. Konfliktné situácie sú súčasťou každodenného života a je len prirodzené, že riešenie sporov je večnou témou pre rôznych odborníkov – pedagógov, psychológov, psychoterapeutov, advokátov, sudcov, mediátorov, atď.

Slovensko sa zaradilo medzi krajiny, ktoré inkorporovali mediáciu priamo do svojho právneho systému. Stalo sa tak prijatím zákona č. 420/2004 Z. z. o mediácii a o doplnení niektorých zákonov. 

Mediácia je spôsob riešenia konfliktných situácií, ktorý má oproti iným spôsobom isté výhody. Je flexibilnejší, menej formálny, rýchlejší, menej nákladnejší a hlavne presúva ťažisko rozhodovacej moci z iného subjektu na samotných účastníkov sporu, čím sa stávajú priamo zodpovední za výsledok, ku ktorému sa mediáciou dospeje. Táto skutočnosť priamo vyplýva i zo zákona, ktorý definuje mediáciu ako mimosúdnu činnosť, pri ktorej osoby zúčastnené na mediácii pomocou mediátora riešia spor, ktorý vznikol z ich zmluvného vzťahu alebo z iného právneho vzťahu.
Istou „nevýhodou“ mediácie je, že donútiť na mediáciu sa nedá. Účastníci sporu musia byť od začiatku minimálne prístupní k alternatíve skúsiť riešiť svoj problém touto cestou.

Mediácia je vlastne sprostredkovanie. Osoba mediátora slúži ako komunikačný most medzi sporiacimi sa stranami. Úlohou mediátora nie je spor medzi danými stranami rozhodnúť, mediátor má pomôcť vytvoriť a udržať počas priebehu riešenia sporu atmosféru, ktorá umožní stranám komunikovať, pokúsiť sa vzájomne pochopiť a dosiahnuť prijateľnú dohodu pre účastníkov, ktorá je výsledkom ich kreatívneho procesu. Mediátor teda neformuluje finálnu dohodu ako výsledok sporenia sa, pomocou využitia svojich sociálno-psychologických znalostí a zručností umožňuje stranám, aby dokázali presne vyjadriť, v čom vidia svoj problém a aké riešenie by pre nich bolo prijateľné. Samozrejme, definitívnym výsledkom mediačného procesu by mala byť dohoda, ktorú zainteresované sporové strany vnímajú pozitívne, t. j. ako svoju výhru. Vtedy je proces mediácie úspešný a je predpoklad, že bude dotiahnutý do želaného konca - do skutočného vyriešenia samotného problému. Navyše u strán, ktoré mediáciou dospeli k vzájomne výhodnej dohode bez potreby využitia súdu alebo inej autoritatívnej rozhodovacej moci, je vysoký predpoklad na stabilizáciu a dokonca i na ďalší rozvoj ich vzťahov.

Mediátorom môže byť každá fyzická osoba zapísaná v zozname mediátorov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR,  na ktorej sa osoby zúčastnené na mediácii dohodnú a ktorá túto funkciu prijme.
Mediátor musí spĺňať zákonom stanovené náležitosti, ktorými sú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, bezúhonnosť, získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa a osvedčenie o úspešnom absolvovaní odbornej prípravy mediátora.
Mediátor musí byť neutrálna osoba. Nezávislosť a nestrannosť sú nevyhnutnými atribútmi na výkon mediácie. V prípade jeho zaujatosti musí byť z výkonu danej mediácie vylúčený.
Dôležité je tiež spomenúť, že mediátor je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, ktoré sa dozvedel v súvislosti s mediáciou.
Pri výbere mediátora treba zvážiť, o aký druh sporu ide a osobu mediátora vyberať s prihliadnutím na predmet sporu tak, aby osobnostný a profesijný profil mediátora dával maximálny predpoklad na efektívnu a úspešnú mediáciu.

Keď by sme mali charakterizovať druhy sporov, na riešenie ktorých je vhodná mediácia, treba spomenúť, že prvým predpokladom je minimálne ochota strán skúsiť proces mediácie. Tam, kde strany medzi sebou pociťujú neprekonateľné komunikačné bariéry, vyplývajúce z negatívnych emócii, ťažko možno očakávať, že si spoločne sadnú k rokovaciemu stolu, a teda že mediácia bude úspešná.
Mediácia sa dá použiť v občianskoprávnych, rodinnoprávnych, obchodnoprávnych (záväzkových) a pracovnoprávnych veciach (napr. susedské spory, majetkové otázky spojené s rozvodom, úprava rodičovských práv a povinností, spory vyplývajúce z neuhradených faktúr a pôžičiek, spotrebiteľské spory, ukončenie pracovného pomeru, sporné nároky v pracovnoprávnych vzťahoch, atď.). Naopak, existujú spory, pri ktorých je vylúčené, aby sa vyriešili mediáciou. Sú to prípady, pri ktorých to vylučujú vzťahy medzi sporiacimi sa stranami (prítomnosť silného napätia) ale i spory, kde právne predpisy nedovoľujú vec riešiť týmto spôsobom a kde je nevyhnutné, aby existenciu alebo neexistenciu daného práva alebo právneho vzťahu určil súd.
Prípady vylúčenia mediácie zahrňujú napríklad v oblasti rodinného práva vznik a zánik manželstva, určenie materstva, zverenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti, osvojenie.

Mediácia vzhľadom na prvé pokusy o jej uplatnenie na Slovensku začiatkom 90. rokov a na rok prijatia zákona o mediácii je ešte stále v úvodnej fáze jej praktickej aplikácie na našom území. Preto je veľmi potrebná jej aktívna propagácia a postupné plošnejšie zavádzanie do praxe. Cieľom zavedenia mediácie je odbremenenie súdov od sporov, ktoré môžu byť vzhľadom na svoju podstatu vyriešené iným spôsobom a v kratšom čase, a tým zefektívnenie riešenia konfliktov. Dôležitým aspektom sprevádzajúcim využívanie mediácie je tiež zmena kultúry riešenia konfliktných situácii, skvalitňovanie medziľudských vzťahov a uvedomenie si, že i pri rozdielnych názoroch a postojoch je možné dosiahnuť prijateľný efekt akceptovateľným spôsobom.

Realizované prieskumy na Slovensku ukázali, že hoci mediácia už na Slovensku nie je celkom neznámym pojmom, rozhodne nie je všeobecne známa ako jeden z alternatívnych spôsobov riešenia sporov. V tomto smere je potrebné pokračovať v osvete o mediácii a jej medializácii prostredníctvom všetkých dostupných prostriedkov, aby sa stala verejnosti známa, zrozumiteľná a ľahko prístupná.

Výsledky mediačných procesov v iných krajinách, kde si mediácia už našla pevnejšie miesto ako jedna z alternatív riešenia konfliktných situácii, sú optimistické. Je to nesporne silný motivačný faktor na mediovanie sporov a využitie všetkých výhod mediácie.

V živote každého človeka sa z času na čas vyskytnú problémové situácie. Sú súčasťou každodennej reality a nevyhýbajú sa ani tzv. bezkonfliktným typom jedincov. Preto ich netreba brať tragicky, negatívne. Naopak, treba ich brať ako nevyhnutnú súčasť koloritu všedných dní, a tak sa k nim aj postaviť – vecne, pragmaticky. Prevziať vlastnú zodpovednosť za vyriešenie problému, pozrieť sa na situáciu s odstupom, snažiť sa vyrovnať sa s emóciami, ktoré nám bránia vo vecnom riešení, pochopiť druhú stranu, ktorá možno ani nie je takým nepriateľom, ako sa nám na prvý pohľad zdá, nepokúšať sa dosiahnuť nemožné... Je nanajvýš želateľné, aby sa nepríjemné situácie zvládli na určitej úrovni a pri maximálnom možnom znížení ich negatív, ktoré sú vždy prítomné, hoci v rozdielnej miere. Mediátor nás pri mediačnom procese sprevádza a usmerňuje, pomáha eliminovať to, čím sme, ako zainteresovaná strana konfliktu, poznačení a čo nám bráni zneutralizovať subjektívny pohľad. Preto nie je dôvod báť sa aktívneho prístupu riešenia konfliktov.

Mediácia nie je len šanca vyriešiť určitý konflikt, mediácia je prístup k iným dverám, ktoré treba otvoriť – k sebe samému, k okoliu, k nám všetkým. Mediácia predstavuje zodpovednosť a plne vyhovuje podmienkam spoločenského vývoja, ktoré umiestňujú každého z nás do pozície aktívnej polohy, i keď nie každý a nie vždy využíva túto polohu. Preto je na zváženie zamyslieť sa nad výhodami mediácie.

Mediačný proces, mediačná dohoda

Aby bol proces mediácie úspešný, mediátor musí byť dobrým psychológom, či už profesionálnym alebo laickým. Mal by teda dobre poznať kategórie ľudských pováh, ich základné črty, postoje, prístupy, spôsoby komunikácie, mal by mať vedomosti o konfliktných situáciách, ich sprievodných znakoch a o ich možných riešeniach, o prostredí, ktoré má určitý vplyv na konanie ľudí a podobne. Mediátor by mal využívať tieto vedomosti na to, aby umožňoval sporovým stranám znížiť negatívne sprievodné znaky konfliktu a pomáhal im, aby sa ich úsilie a energia sústredila na vyriešenie vzájomného problému.

Mediačný proces ako každé iné konanie má svoje pravidlá, i keď je menej formálny a flexibilný.
Mediačné konanie pozostáva z niekoľkých na seba nadväzujúcich fáz, cez ktoré musia účastníci konania postupne prejsť, aby sa dopracovali k pozitívnemu výsledku – mediačnej dohode. Každá fáza má svoj význam a cieľ. Po úvode mediačného konania, v ktorom je iniciatívny hlavne mediátor, nasleduje presun aktivity na účastníkov sporu - identifikácia problému, snaha o vzájomné pochopenie, hľadanie možných riešení, tvorba mediačnej dohody a napokon zhrnutie výsledkov mediačného konania mediátorom.
Samozrejme, nie každý problém prejde všetkými fázami mediácie, niekedy nie je mediačný proces napriek jeho úspešnému začiatku z rôznych dôvodov aj takto zavŕšený.
Tak ako sa súdny proces nie vždy končí vydaním súdneho rozhodnutia, ani mediačné konanie sa nemusí vždy skončiť uzavretím mediačnej dohody.

Úvodná časť mediačného konania má obrovskú dôležitosť, lebo práve v nej ide o to, aby sa proces rozvinul a smeroval k úspešnému koncu – uzavretiu mediačnej dohody. Mediátor by mal v nej vytvoriť príjemnú, pokojnú atmosféru, v ktorej by strany mali nájsť oporu. Po vzájomnom predstavení mediátora a účastníkov konania by malo nasledovať vysvetlenie samotného procesu mediácie a úlohy mediátora v ňom, ako i dobrovoľnej účasti účastníkov. Mediátor by mal získať súhlas strán na mediovanie daného sporu a na ich účasť na mediácii. Nevyhnutnou súčasťou úvodnej fázy je upovedomenie účastníkov o dôvernosti konania, nestrannosti mediátora a taktiež ďalšie technické otázky vedenia konania, ktoré môžu byť už v tejto fáze jasné.
Vyvrcholením úvodnej fázy konania by malo byť spísanie dohody o tom, že daný spor medzi účastníkmi bude predmetom mediačného konania vedeného daným mediátorom za dohodnutých podmienok.

V nasledujúcej fáze konania by malo dôjsť k identifikácii, resp. definovaniu problému samotného na základe tzv. „neprerušovaného času“. Mediátor musí dať všetkým zúčastneným stranám možnosť vyjadriť sa k problému bez toho, aby ich prejav bol prerušovaný. V tejto fáze je hlavným cieľom pochopiť, čo je pre tú-ktorú stranu problém. Sme rôzni, a preto je možné zistiť, že problém nie je až taký vážny, ako sme predpokladali, alebo zistíme, že druhú stranu trápi ešte niečo iné, čo sme ani netušili, alebo že jednoducho jedna zo strán nevedomky niečo nepovedala nahlas, a preto sme konfliktnú situáciu vnímali skreslene a podobne.
Mediátor má v tejto fáze pozorne počúvať a snažiť sa vniknúť do problému. Záverom tejto fázy konania by malo byť zosumarizovanie kľúčových problémov mediátorom, overenie, či problém bol pochopený správne a identifikácia pozitív i negatív problému, t.j. vymedzenie, v ktorých ohľadoch  sú záujmy účastníkov sporu spoločné / podobné a v čom odlišné.

V ďalšej fáze konania by mala nastúpiť snaha účastníkov konania o vzájomné pochopenie, ktoré je nevyhnutné na riešenie problému samotného. Strany by mali za pomoci mediátora preklenúť emotívne problémy a dokázať začať pristupovať ku konfliktu vecne, to znamená prejsť vo svojom vnútri od minulosti k budúcnosti, potlačiť to, čo bolo a venovať pozornosť tomu, ako sa dá problém riešiť k spokojnosti oboch strán. Mediátor má pomáhať zneutralizovať výroky strán, vyjadrovať ich vo vecnejšej podobe, sumarizovať postoje a potreby strán tak, aby si ony postupne uvedomili, aká je ich pozícia a čo by sa dalo reálne robiť pre vyriešenie situácie.

Ak strany zvládli fázu svojho pochopenia, mala by nastať fáza hľadania riešení. Táto časť konania by sa mala začať zaznamenávaním všetkých nápadov, ktoré strany majú bez ich samotného hodnotenia. Z  mnohých nápadov sa následne selektujú reálne možnosti riešení po určení kritérií, založených na záujmoch strán.
Je nevyhnutné určiť priority a na základe nich vybrať najlepšie možnosti.
Mediátor musí dohliadnuť, aby sa strany nezabudli venovať všetkým rušivým momentom v konflikte, a podporovať aktívnu a rovnocennú účasť všetkých strán v procese hľadania riešení.
Vyvrcholením tejto časti konania by malo byť špecifikovanie vhodného riešenia konfliktnej situácie, ktoré by malo nájsť svoju definitívnu formálnu podobu v nasledujúcej fáze – fáze spísania mediačnej dohody.

Mediačná dohoda je dohoda, ku ktorej dospejú strany mediačného procesu za pomoci mediátora. Ten je však iba sprievodcom v tomto procese, ktorého úlohou je usmerňovať vzájomnú komunikáciu, nie tvoriť dohodu, ani nijakým spôsobom na nej participovať. Mediačná dohoda je dohodou strán, ich želaním, ako riešiť spor za daných okolností tak, aby toto riešenie bolo pre nich uspokojivé a prijateľné. Mediačnú dohodu by mali strany vnímať pozitívne ako svoju výhru, nie ako nanútený kompromis.
Z formálneho hľadiska je nevyhnutné, aby dohoda bola spísaná v neutrálnom, jasnom jazyku, jednotlivé body dohody boli reálne a dosiahnuteľné, dostatočne jasné, teda špecifické, ak je to možné, merateľné a časovo ohraničené.
Je možné prijať i čiastkovú dohodu, prípadne plnenie rozvrhnúť do viacerých časových rovín.
Dohoda musí byť podpísaná a datovaná.

Ak sme dospeli do tohto štádia mediačného procesu, je to obrovský úspech. Záverom mediácie v takom prípade by malo byť zhrnutie úspešného procesu a ocenenie strán.
Ak sme mediačný proces úspešne definitívne nezavŕšili, ale plánujeme pokračovať, i to je pozitívna situácia a je potrebné vyzdvihnúť klady, čiastkové dohody alebo i pokrok v pochopení strán a naplánovať ďalšie pokračovanie procesu.
        Aj v situácii, že konanie nebolo úspešné vôbec a strany k dohode nedospeli, je nanajvýš vhodné pozitívne zhrnúť priebeh konania, špecifikovať, čo bránilo úspešnému zavŕšeniu procesu, spomenúť možné pokračovanie po určitom čase, oceniť účasť a snahu účastníkov konania. Nie je vylúčené, že strany sa k procesu vrátia, alebo prídu v inej konfliktnej situácii, ktorá môže byť ukončená mediačnou dohodou.

Využitie mediácie v praxi

Využiť mediáciu v praxi môžeme v rôznych oblastiach a rovinách.

Už samotná osveta o mediácii ako o alternatívnom spôsobe riešenia konfliktných a problémových situácií prináša zamyslenie nad tým, ako bežne riešime naše nezhody, a tým nás posúva vpred. Uvedomenie si skutočnosti, že existuje aj iná alternatíva, ako preniesť aktivitu a zodpovednosť na iných a pasívne čakať na to, ako to dopadne, je predpokladom na zmobilizovanie našich vlastných síl a našej vlastnej zodpovednosti. Je potrebné, aby slovo mediácia bolo známe a zrozumiteľné nielen dospelým, ale i mladšej generácii, pre ktorú by malo byť samozrejmé, že rozdielnosť názorov je prirodzená vec a neznamená automatický nepriateľský postoj k druhej strane.

Ak už nastane konflikt a nevieme ho zvládnuť sami, zainteresovanie mediátora je len prirodzeným stupienkom na rebríčku snahy o jeho vyriešenie. Tak, ako s prirodzenou postupnosťou zvládame i iné veci v živote, aj  problémové situácie by sme mali vnímať ako niečo, čo riešiť treba, avšak pri zachovaní určitej postupnosti. Mediácia tak vypĺňa určitú medzeru medzi našou neúspešnou snahou o zvládnutie konfliktu a jeho riešením cestou tretej strany – autority.

Treba podotknúť, že mediácia sa nemusí využívať len vo vyhrotených situáciách, ktoré sú jasnými konfliktmi a nemožno ich už ani inak nazvať. Naopak, mediácia ako participatívny spôsob riešenia sporov by často mohla byť citlivo využitá i skôr, t. j. predtým, ako sa konflikt rozvinie do svojej plnej šírky, ktorá sťažuje komunikáciu strán. To však už predpokladá určitú znalosť a vyspelosť, ktorá nám signalizuje, že niečo nie je v poriadku, že z nejakých dôvodov sami nezvládame situáciu riešiť a že by bolo vhodné požiadať o pomoc nestrannú osobu.

Mediácia sa dá úspešne využiť v pracovných kolektívoch, kde dochádza mnohokrát k malým každodenným starostiam a kde napätie zbytočne znižuje kvalitu pracovného prostredia, čím môže byť ohrozená i kvalita samotnej práce. Malé neriešené nedorozumenia a problémy môžu narásť do väčších, ktoré zas môžu často vyústiť zbytočne do definitívnych riešení – odchod z pracovného pomeru, zmena pracoviska, pracovnoprávne spory vedené na súdoch a pod. Netreba opomenúť ani fakt, že psychické vypätie spôsobené konfliktmi môže mať za následok i nepozornosť a pracovné úrazy s vážnymi následkami. V pracovných kolektívoch treba starostlivo zvážiť, kto má zaujať pozíciu mediátora tak, aby táto osoba bola neutrálnou voči účastníkom sporu.

Mediácia je vhodným spôsobom riešenia vzájomných problematických vzťahov i v školách, kde ako mediátori môžu vystupovať vekovo primeraní spolužiaci – rovesníci účastníkov sporu. Účastníci sporu majú tak záruku, že mediátor bude na ich problém nazerať z ich vekovej úrovne. Popri riešení samotného konfliktu sa mladí ľudia učia určitému modelu, ktorý môžu využívať vo svojom budúcom živote. Je predpoklad, že ak zvládnu techniku riešenia konfliktu na menších problémoch, zvládnu ju i na tých väčších a dôležitejších.

Obrovským priestorom na široké uplatnenie mediácie sú rodinné vzťahy. Mediácia v oblasti rodinných vzťahov je veľmi vhodným spôsobom riešenia citlivých situácii, ktoré sa v každej, i tej najharmonickejšej rodine, môžu vyskytnúť. Nemusí pritom ísť o nevyhnutné a zjavné porušovanie právnych predpisov v úzkom zmysle slova, môže ísť o určitú disharmóniu vzťahov, ktorých riešenie sa nám vymyká spod kontroly z rôznych dôvodov ako napríklad pracovná zaneprázdnenosť, nedostatok odstupu/citová zainteresovanosť, rozdielne názory členov rodiny na riešenie, zdravotné dôvody a podobne. Neautoritatívnosť mediácie je predpokladom na zachovanie dobrých vzťahov v rodine.
V prípade vážne narušených rodinných vzťahov je ešte viac želateľné, aby sa všetky problémy riešili s citom, postupne, berúc do úvahy najmä záujmy maloletých detí, ktoré bývajú zatiahnuté do konfliktov dospelých bez svojho zavinenia a sú nimi veľmi nepriaznivo ovplyvnené. Skutočnosť, že dieťa vidí svojich najbližších v protichodnom postavení, je obrovským stresujúcim faktorom, s ktorým sa detská psychika nemôže sama vyrovnať. Preto každý, hoci len malý  krok, ktorý umožňuje zníženie stresových faktorov, je vo sfére rodinných vzťahov obrovskou výhrou. Ako príklad možno uviesť rozvody – mediácia nemá ambíciu zachraňovať manželstvo, ale poskytnúť partnerom možnosť ich kultivovaného rozchodu a zabezpečenie prijateľnej komunikácie do budúcnosti, ktorá je vo väčšine prípadov nutná vzhľadom na deti pochádzajúce z daného zväzku.
Mediácia v oblasti rodinných vzťahov umožňuje vytvoriť priestor na kompromisné riešenia a záujmy všetkých zainteresovaných strán.

Ďalším príkladom uplatnenia mediácie sú susedské spory, kde podobne ako v prípade pracovných kolektívov, škôl a rodiny vzájomná koexistencia sporiacich sa strán je nevyhnutná, až kým nedôjde vo vyhrotených situáciach ku krajnému riešeniu – opusteniu daného „teritória“ jednou, prípadne všetkými sporiacimi sa stranami. Je v záujme strán pokúsiť sa porozumieť si a vyhnúť sa krajným riešeniam, ktoré sú vo väčšine prípadov náročné emotívne i finančne.

Priestor pre riešenie problémových situácii v neposlednom rade poskytujú rôzne občianske komunity, samosprávne orgány, organizácie, profesijné komory a podobne.

Rozdielnosť v postavení a úlohách advokáta a mediátora pri riešení sporov

Mediácia ako nový inštitút riešenia sporov nie je vždy chápaná s plnou znalosťou veci. Mnoho ľudí si napríklad myslí, že advokáti vo svojej praxi plnia často funkciu mediátora a že mediácia je ako samostatný inštitút úplne zbytočná.

V prvom rade treba zdôrazniť skutočnosť, že medzi advokátmi a mediátormi je zásadný rozdiel už v tom, že zatiaľ čo advokát má povinnosť obhajovať záujmy svojho klienta, t. j. inými slovami „byť stranný“,  mediátor musí byť pri výkone svojej funkcie nestranný. Aj keď advokát má veľakrát snahu o mimosúdne riešenie sporu, robí tak iba v záujme svojho klienta. Naopak mediátor nesmie byť do záujmov strán „vtiahnutý“, jeho úlohou je „iba“ uľahčovať komunikáciu.
Ďalšou podstatnou rozdielnosťou je to, že advokát klientovi radí, poskytuje mu poradenstvo, ako riešiť problém, mediátor sa musí naopak vyvarovať toho, aby navrhoval stranám svoje riešenia konfliktu. Úlohou advokáta je zhodnotiť problém z právnej stránky a poskytnúť klientovi radu na základe platných právnych predpisov. Úlohou mediátora je pochopiť, čo bráni stranám pri riešení ich konfliktu a pokúsiť sa byť komunikačným médiom, ktoré im umožní vyriešiť si problém samostatne.
Advokát je odborníkom na právne predpisy a ich aplikáciu v praxi, musí mať, resp. mal by mať vedomosti aj o komunikácii, psychológii a podobne, jeho hlavnou funkciou však nie je chápať klienta  (a už vôbec nie protistranu) po ľudskej stránke v tom pravom slova zmysle. Advokát sa musí maximálne snažiť pomôcť klientovi, je však limitovaný skutkovými okolnosťami a právnymi predpismi, ktoré riešenia selektujú. Mediátor účastníkov sporu chápať naopak musí, iba tak môže plnohodnotne zastávať svoju funkciu. Mediátor sa primárne nezaoberá právnou stránkou sporu. Pracuje síce zásadne v rámci dodržiavania platných právnych predpisov, ale jeho záber je širší – mediátor sa zameriava na uspokojenie záujmov a potrieb sporiacich sa strán v maximálnej možnej miere.
Z podrobnejšej analýzy je nepochybne zrejmé, že pozícia advokáta a mediátora je úplne odlišná. Účastníci sporu, ktorí nezvládli mediáciu z rôznych dôvodov, stávajú sa potenciálnymi klientmi advokátov a naopak je možné, aby spor, ktorým sa zaoberal advokát, prípadne advokáti, a poskytli už poradenstvo, dokončil mediátor, prípadne mediátor za spolupráce advokáta.

Výhľady do budúcnosti

Ako už bolo povedané, konflikt je dynamický proces a všetci, ktorí sa vo svojej profesii zaoberajú riešením problémových situácii, určite súhlasia s názorom, že práve pre túto dynamiku konfliktu je jeho riešenie často neľahké a zdĺhavé. Citlivý a profesionálny prístup odborníkov musí odhaliť, aký spôsob riešenia treba zvoliť v danej chvíli.
Budúcnosť určite prinesie potrebu väčšej vzájomnej kooperácie jednotlivých profesií aj v oblasti mediácie i potrebu zamerania mediátorov hlbšie na určité oblasti tak, ako je to v iných povolaniach.
Mediácia by sa tak mala postupne rovnocenne včleniť do skupiny povolaní, ktoré si kladú za cieľ pomôcť ľuďom prejsť cez nepríjemné chvíle konfliktov a problémov čím skôr a s čím menšími následkami.

A ešte pár slov na záver ...

Zodpovednosť k sebe samému i k nášmu okoliu zahŕňa aj schopnosť riešiť svoje problémy aktívne, nečakať, kým ich za nás vyrieši niekto iný „k našej nespokojnosti“.
Samotné slovo problém má negatívne podfarbenie a už jeho zvuk v nás vyvoláva pocit obáv, strachu. Ak dokážeme slovo problém, spor alebo konflikt zameniť za pozitívnejšie slovo výzva, skúška, príležitosť, možnosť, bude sa nám ľahšie hľadať riešenie.
Jasná definícia problémovej situácie nám pomôže odhaliť možné spôsoby jej riešenia. Iba keď presne vieme, v čom daný problém spočíva, dokážeme ho ďalej riešiť.
Nezanedbateľnou stránkou pri riešení konfliktu sú príčiny. Môžu byť zjavné, ale i skryté. Len keď správne pochopíme príčiny, bude sa nám dariť odstraňovať nepríjemné následky.
Hľadanie riešení určite nakoniec vyústi do pozitívneho výsledku. Treba sa len pokúšať trpezlivo hľadať možnosti a niektorá, prípadne ich kombinácia, prinesie úspech.
Rozhodnutie je na nás. Pasivita nič nevyrieši, pomôže iba predlžovaniu a prehlbovaniu problémov, a tým i nášho psychického diskomfortu.
Mediátor je oporou, ktorá nás prevedie procesom mediácie a poskytne zázemie. Definitívna zodpovednosť je však na nás samotných.

Priniesol Váš život skúšku? Možno je čas opustiť staré stereotypy a nájsť odvahu na mediáciu.